Hľa, meč jeho umu je očistený, jemná vnímavosť voči pocitom kalí oceľ a určuje jeho pevnosť. Už nebojuje, už vie kto je a v čom je jeho sila. Orie brázdy a rozsieva semeno. Hlboko do skaly zasekol svoj meč. Ešte raz ho víťazne vztýči. Keď vzplanie oheň čo volá spravodlivých a On zhynie, aby porazil démonov svojich. Aby skrz plameň transformácie ako fénix ožil a na trón zasadol v kráľovstve božom.
Keď Zem zavlní bokmi, zvlhne rozkošou a otvorí lono, zrodí sa Žena.
Nádherná, obťažkaná darmi, pripravená zahaliť toho, čo žiada, do nehy.
Kiež oheň čo v nej žije, horí večne. Z jej horúcej riavy sa rodia Titáni čo menia svet.
Panna, Matka, Kráľovná, Smrť. Žena.
Je nahá. V Pravde strhává masky a otvára srdcia. Všetkým.
Ticho a pokoj. A tiež tsunami čo búra hrady a berie opory.
Limita nekonečná
Láska vesmírna.