To, čím si precházaš, by sa dalo nazvať preobrodou hlavného hrdinu.
Si cca v polovici života a teraz ako by si sa práve prebral z dlhého spánku. Vravel si , že navonok sa to prejavilo ako únava, apatia, nedostatok radosti a vnútornej motivácie. Vravel si, že si sa prestal smiať.
Až do "včera" sa Tvoja myseľ opierala o budúcnosť, lebo Ego chcelo a tým ako sa ti striedavo -oblačno darilo plány a túžby napĺňať, Ego hutnelo.
Ego vždy chcelo a podriadená, Egom kontrolovaná, myseľ dodala "chceniu" formu, prejav do hmoty. ( realita okolo teba )
To či sa Ti to pri spätnej kontrole páčilo alebo nepáčilo, posudzovala opäť ťa istá, Egom kontrolovaná myseľ, ktorá tomu zároveň dodala aj konečný verdikt: Dobre / Zle.
A prišli pocity , ako reakcia Tvojho tela na Dušu, pretože to , čo si tvoril buď bolo alebo nebolo v súlade s Dušou, ktorá napĺňa svoje poslanie. Vždy. Až pocity Ťa prebudili. Brali si priveľa Tvojej pozornosti.
Hutné Ego čo si si doteraz pestoval, zrazu nemá toľko pozornosti a uzurpuje si viac. A súčasne skrz myseľ ti neustále podsúva myšlienky o nemohúcnosti a neschopnosti. V bezsenných nociach sa sa ti pred očami demonštratívne predvádzajú všetky Tvoje zlyhania. A to ťa paralizuje. Pripadá Ti to ako zlý film, v ktorom hráš hlavnú rolu, z ktorej nejde vystúpiť a zároveň sa na ten film musíš pozerať a nevieš prestať.
Uvedom si, že mysel je nástroj, ktorý "počúva" silnejšieho vodcu. Takže momentálne v tebe prebieha vnútorný boj o vládu nad mysľou. Srdce alebo Ego? Vnímam, že je to u teba pol na pol. Takže plne chápem tvoju zmätenosť keď sa pozeráš na to čo tvoríš.
Je únavné a neradostné tvorenie z Ega.
Nič nie je také ako sa zdá byť.
Korunu Tvorenia si môže nasadiť srdce a myseľ sa podriadi. Keď udržíš pozornosť tu a teraz, práve v tomto okamihu, ktorý sa deje. Keď si to dovolíš.
Môžeš aj takto:
- všetko čo sa deje okolo teba je prejavom tvojho vnútra a jeho interakcií s inými bytosťami, pozorne pozoruj , v tichom vnimani samého seba a všetkého okolo teba, rob si poznámky, aby si sa vedel k tomu vrátiť, stíš sa, aby si počul, keď bude tvoja Duša k tebe hovoriť
- veci nie sú také aké sa zdajú byť, buď preto veľkorysý a láskavý v hodnotení situácii, všetko má viacero uhlov pohľadu, na všetky rozhodnutia sa vyspi doslova i obrazne, dopraj si toľko času koľko potrebuješ, ráno budeš presne vedieť čo treba robiť
- je nesmierne dôležité robiť všetko najlepšie ako vieš, úspech a neúspech rozoznáš len porovnávanim s iným, nerob to, neporovnávaj
- bud pozorný vo všetkom čo robíš, aj v reči, aj vo voľbe slov, menej hovor, častejšie počúvaj seba aj iných, veľa sa dozvieš
- vráť sa do nastavenia dieťaťa, ktoré objavuje svet okolo seba, dôveruj si vo všetkom čo sa chystáš podniknúť, vedz, že všetko sa deje presne ako sa má, buď zvedavý, zaujímaj sa o dianie okolo seba nechaj sa unášať zvedavosťou a budeš vidieť kam Ťa to zavedie
- ukotvi myslenie na pragmatické každodenné úkony, vnimaj a pozoruj ľudí, ktorí sa ocitajú v Tvojom živote, priateľku, dieťa...
- vyčisti si hlavu v lese, kúp sa v studenej vode, praktizuj pravidelne očistné rituály
- prijmi všetko tak ako ti to chodí, ( toto bude najťažšie, lebo Ego sa bude vzpierať a myseľ bude podsúvať rôzne ťažké myšlienky, nepočúvaj ich, len sa zariaď podľa situácie. )
Prebieha u Teba silný transformačný proces, buď trpezlivý. A dovoľ si robiť chyby.
Nevzdoruj nekonfortu fyzicky ani duševne, siahni si na svoje limity. Kľudne zlyhaj, môžeš! A zistíš, že zajtra znovu vyjde slnko.
A uvedom si, že z pohľadu vesmíru sú všetky naše Egodrámy mikroskopické a že v kontexte nekonečnosti Duše je tento aktuálny život, ktorý si tak dojemne uvedomujeme, úplne rovnako dôležitý ako všetky ostatné, ktoré si uvedomujeme žalostne málo alebo vôbec.
S láskou ❤