Tisíc a jedna noc .  Bez teba . Si slepý  môj Kráľ . Hluchý a  nemý .

A tak  rozprávam svoje  príbehy bez slov  bytostiam rastlín. Počúvajú , radia .  Vykrikujú. Milujú  

oplzle gestá . A ronia  slzy , ktoré mi potom  dávajú .  

Zbieram otlačky  duší , robím elixír z  dávnych čias .  

Nápoj čo zvlaži tela  púšť a otvára srdcia .  A zhoji rany .  

Všetkým .  

Ako čas , ktorý je 

všade . Predomnou ,  za mnou , napravo ,  naľavo , nikto nesmie  stáť... Počuješ ?  Hráme sa na  

skrývačky . Zdá sa ,  že som tá čo  

zakaždým ” žmúri”  A potom hľadá .  Teba a tých  

ostatných .

Vždy sa  pozerám Za . Za  slová , za pauzy .  Nachádzam medzi  riadkami nehľadané.  Pravdu pravdúcu.  Jeden príbeh otvára  tie ďalšie .  

Tisíc a jedna noc . S  tebou .